inypohlad

Duševné zdravie

Zdá sa, že v súčasnej dobe je ťažšie definovať duševne zdravého človeka ako duševne chorého. S hektickou dobou sa u nás objavilo čoraz viac duševných porúch, depresií a závislostí. Každý to pozná: zhon v práci, doma, neustály tlak na psychiku človeka, aby zvládol naraz i niekoľko úloh. Takéto stresy sa potom prejavujú bolením hlavy, trasúcimi sa rukami a často aj žalúdočnými vredmi. Takéto symptómy potom neraz vyústia hľadaním riešenia nielen v podobe tabletky, ale aj, pri neúspešnosti takejto liečby, návštevou u psychológa.

Prečo dnes tak naliehavo pociťujeme potrebu ľudí hovoriť o svojich problémoch, analyzovať ich a hľadať ich riešenia? Neexistujú už putá, či už rodinné alebo priateľské, ktoré by sme v takýchto situáciách využili a preriedili preplnené poradovníky u psychológov? Vzťahy bývajú často narušené práve tým, že ľudia im nevenujú dostatočnú pozornosť a nerozvíjajú ich. Kedysi boli ľudia zomknutejší, možno potrebou konfrontácie s vtedajším nalinajkovaným myslením. Dnes, keď žijeme dobu uvoľnenia a sloboby, zrazu nevieme, čo s tým. Ľahko podľahneme náhradám, akýmsi „umelým sladidlám“ života.

Človek je už taký, má možnosť voľby v krízových situáciách, keď je tlak na psychiku najväčší, keď nás postihne nejaká životná rana, keď nám odvšadiaľ masíruje mozgy reklama, životný štýl tzv „celebrít“. Každý si môže položiť otázku, čo robí práve vtedy? Možno preruší kontakt s okolím, možno si naleje štamperlík a možno si nahlas pustí Queen a ich pieseň We are the champions.

Každý z nás má recept, ako najlepšie znížiť adrenalín v krvi, nie vždy však osvedčený recept zaberie. Našou najväčšou chybou je, že často sa pokúšame ovplyvniť veci, s ktorými sa nedá nič robiť. Venujeme príliš veľa energie na také veci ako výzor, ale nie výraz tváre, vek, ale nie tzv. „mentálny vek“, ktorý môže byť aj v sedemdesiatke mladícky. Mali by sme sa teda zamerať na vlastné postoje, na to, do akej miery nás ten-ktorý problém negatívne ovplyvní alebo naopak posunie o krok ďalej.

Duševnému zdraviu sa venuje u nás napríklad aj Liga za duševné zdravie, ktorá na svojich internetových stránkach ponúka rôzne stratégie riešenia krízových situácií alebo ponúka rôzne školenia a workshopy. Myslím, že každému sa darí lepšie zdolať prekážku, keď mu niekto podá pomocnú ruku alebo ešte lepšie ukáže mu ako ju prekonať. Preto som hovorila o potrebe blízkeho človeka v našom okolí a jeho podpore. Niekomu stačí v danej situácii pohladenie, povzbudenie, teplé slovo, iný si musí vystačiť sám a svoju rovnováhu vo všetkých aspektoch svojho života dosiahnuť vlastnou cestou. Na internete i v brožúrke, ktorú Liga za duševné zdravie rozdávala sa objavujú zhodné rady, ktoré by som teraz rada zhrnula.

Keďže každý človek je jedinečný, neplatí univerzálne riešenie každodenných problémov. Preto ich psychológovia uvádzajú viac a myslím si, že každý si v nich dokáže vybrať to, čo mu sedí. Väčšina z tohto „návodu“ na duševné zdravie je však zrejme potvrdená klinickou praxou psychológov a tým, s čím sa im ľudia zdôveria.

Tu je teda niekoľko jednoduchých cvičení, pomocou ktorých je možné zmierniť vnútorné napätie. Niektoré z nich však vyžadujú dlhšie plánovanie a dosiahnutie vyrovnania je podobný procesu učenia sa. Niekedy sa vám možno bude zdať, že misky váh sa budú nakláňať na jednu stranu, vtedy je však dobré uvedomiť si napríklad, že:

– okrem slabých stránok mám aj tie silné a som si ich vedomý. Ak mi to ide ťažšie, spíšem si na papier zoznam toho, za čo ma chvália, čo som dosiahol a čo mám na sebe rád. Veľa úspešných ľudí postavilo svoj úspech práve na tom, čo sa iným zdalo ako prekážka.
– viem brať, ale aj dávať, dávať iným pocit, že mi na nich záleží, že som rád, že žijem, že viem mať radosť z radosti iných. Nabudúce, ak prijmem kompliment, odpoviem: „Ďakujem! Som rád, že to viem.“
– je dôležité mať priateľov, lebo tí pomáhajú, aby sme sa necítili sami. Pozvem priateľa na návštevu a ešte tento týždeň vyjadrím niekomu v svojom okolí uznanie a sympatie, možno to bude obojstranné.
– namiesto bedákania nad stresom môžem povedať, že môj život je intenzívny a tak si udržať silu a vitalitu a pozitívne vplývať na iných, čím v neposlednom rade pomôžem aj sám sebe.
– mám pod sebou mohutnú Zem a nad hlavou nekonečný vesmír, v porovnaní s ktorými sú moje starosti smiešne. Pri extrémnom strese si treba vyjsť do prírody a precítiť plnými nádychmi, že som súčasť niečoho veľkého.
– najlepší liek na nespravodlivosti tohto sveta je odpustenie. Odpustenie tým, ktorí vzbudzujú závisť a sebaľútosť. Odpustenie sebe, že nie vždy dokážem všetko správne pochopiť, vyriešiť, precítiť. Sebaobviňovanie robí človeka zatrpknutého a odcudzeného od iných.
– káva, cigarety, príp.jedlo nie sú riešením na zvládnutie stresu, lebo zaťažujú organizmus. Skúsim si spraviť týždeň-dva bez kávy, dva-tri dni bez cigarety, jeden deň v týždni si prečistím telo pôstom. Potom budem môcť tzv. „povzbudzováky“ vychutnať pri spoločenskej udalosti a raz za čas si môžem dopriať i pohárik dobrého červeného vína.
– je potrebné udržiavať si kreativitu. Zavediem si malý zošit, kde si budem zapisovať zaujímavé myšlienky, citáty a postrehy. Tak si moja duša rozšíri svoj pohľad dvakrát (prvýkrát pri zapisovaní myšlienky, druhýkrát pri jej čítaní) a už nikdy sa nevráti do starých úzkych koľají.

A takto by sa dalo pokračovať ďalej a ďalej. Mojou snahou bolo uviesť niekoľko príkladov, ako si udržiavať duševné zdravie. Možno raz niekoho povzbudí zvládnutie čo i len niektorej z nich a tým pádom sa budem tešiť i ja, pretože dávať je naozaj viac ako brať.